HEY GIRL ART

     NA SVETE JE PRVÁ KAPITOLA, SÍCE S ONESKORENÍM, ALE TRPEZLIVOSŤ RUŽE PRINÁŠA. VERÍME, ŽE SA VÁM PRVÁ KAPITLA BUDE PAČIŤ. PRED KAŽDOU ČASŤOU MÁTE NAPÍSANÉ, KTO KAPITOLU NAPÍSAL. NA POKRAČOVANIACH NIE SME DOHODNUTÉ. IBA JEDNA NIEČO NAPÍŠE A ODOVZDÁ ŠTAFETU DRUHEJ BEZ VYSVETLOVANIA...TAKŽE SA NÁM DEJ OBČAS DOSŤ SKOMPLIKUJE =D  so enjoy

KARČI START
 Po diaľnici D1 sa pravým jazdným pruhom rútilo auto. V jeho vnútri znela na plné pecky pustená kapela My Chemical Romance. Šoférovala ho žena. Mohla mať okolo 25 rokov. Bola oblečená v bielom tričku a čiernych džínsoch. Vlasy mala stiahnuté do chvosta. Tvár jej zdobil červený rúž, čierna očná linka, zopár pieh a horúce kotúľajúce sa slzy. Utekala preč. Utekala pred svojím osudom. Pred osudom náhliacim sa za ňou o 15 km ďalej. Pred osudom v čiernom forde mondeo. Osudom, ktorý ju chcel pochovať v čiernom...

    DANIELAs TURN

 Pochovať všetky jej sny, nádej, budúcnosť. Vtom jej zazvonil mobil. Rozmýšľala či zdvihnúť. Zvedavosť ju  premohla: „ Ty suka! Neutečieš mi. Počuješ! “ So strachom iba hodila mobil na vedľajšie sedadlo. Ešte začula zopár nadávok, no radšej zosilnila hudbu a rýchlo si otrela slzy... Nie, nie...takto sa to nemalo skončiť:  pomyslela si.Ale kto to mohol očakávať?

V jej premýšľaní ju však vyrušila ceduľa: REVERIE: 7 km . Ani nevedela ako sa sem dostala tak rýchlo. Už aby tam bola. Nikto iný okrem Billa jej nemohol pomôcť. Najskôr netušila, či ho má do toho zaťahovať, ale za kým iným mala ísť? Odbočila doprava a vy vyšla z diaľnice. Pred ňou sa otváralo REVERIE. Veľké mesto s kopou výškových budov.

Snažila sa vyloviť v pamäti, kde presne Bill býva. Bol to atelierový byt v meste...ale kde presne? Zrazu spoznala smiešnu obrovskú červenú budovu...asi jediná červená budova zo zašlých čias v meste. Po dlhom čase sa konečne usmiala...kde inde by mohol Bill bývať? Zaparkovala na mini parkovisku za budovou.

Nasadila si slnečné okuliare, rýchlo prerúžovala pery a opatrne vystúpila. Kráčala rýchlo, času nebolo nazvyš. Vedela, že Bill býva v 5. vchode na piatom poschodí, číslo dverí 55... znovu sa usmiala. Ach jaj Billy... teba určite vystre...pomyslela si. Výťah tu samozrejme nebol. Aspoňže využila svoju kondičku.

Ešte si rýchlo napravila gumičku vo vlasoch a silno zaklopala. Netrpezlivo prestupovala z nohy na nohu. Čakala dlho, až sa dvere konečne otvorili: „ Kriste.. Ann? “

    KARČI

 „ Ach, Bill! “ vyjachtala Ann a silno ho objala až mala pocit, že sa nenadýchne. Keď sa odtiahla zadívala sa naňho. Bol trochu zmenený, ak berieme do úvahy jemné strnisko na jeho tvári a kostnatejšie ruky, ale bol to ten dobrý Bill na temene. Vždy jej pripomínal toho herca, ako sa volal? Tuším nejaký Ronald ... áno Ronald Hudge.

 „ Prepána, Ann, čo tu robíš? “ povedal Bill a uškrnul sa.

 „ Bill, nemám veľa času. Počúvaj ma. Musíš ma rýchlo niekde skryť. Hneď teraz! Ostatné ti poviem potom. “povedala pološeptom.

No keď zbadala jeho mierne vyvalený výraz (čo sa u Billa nestávalo veľmi často) ešte rýchlo dodala: „ Myslím to vážne! “

 „ Tak...fajn. Ale neviem či u mňa budeš úplne v bezpečí.... Počkaj! Mám nápad! “ zvolal.

„ Blízko pri meste sú opustené vínne pivnice... “ zablyslo sa mu  v očiach, „ Neboj sa... Dá sa tam prežiť. Kedysi som tam mal bunker. Počkaj zoberiem nejaké jedlo. Je tam aj stará chladnička, ešte možno funguje... “povedal Bill a spolu s úškrnom zmizol vo dverách. Ann celá nervózna čakala, kým nevyšiel z bytu. Potom sa ponáhľali dolu schodmi a k jej autu.

„ Budem šoférovať! “ vyhlásil Bill a s úsmevom dodal: „ Neboj sa! Bude sa ti tam páčiť...“

    The FIRST RELEASE – SAŠA

O pár sekúnd Ann sediaca na sedadle spolujazdca prehovorila: „ Vieš Bill, uvedomujem si, že som ťa do toho nemala zaťahovať, ale si posledný z Vyvolených..., posledný z tých, čo poznajú tajomstvo... a aj keď viem, že teraz si možno myslíš, že sa ho z teba pokúsim vymámiť, nie je to pravda...“ Bill jej zrazu skočil do reči, ale ona len pokračovala. Tým svojim nadpozemským hlasom sa mu snažila naznačiť vysvetliť čo cíti a robí...

 „Nikdy som nevedela, že sa pokúsia použiť ma... Nikdy by ma to ani nenapadlo,“ pokračovala...

„Myslela som, alebo aspoň dúfala, že sú úprimní...že ma niekto konečne pochopí...Vieš, že som bola vždy iná... Už keď ma vybrali na ten atentát na Kennedyho bolo jasné, že nikto to neurobí lepšie, pretože som iná než ostatní.“

Začula zvláštny zvuk, ale napriek tomu pokračovala. „U nás ma nikto nechápala a Rada si zvolila teba napriek mojim viditeľným úspechom... Musela som to urobiť... Musela som sa pomstiť... ak nie inak, aspoň tým, že som odišla... Stali sme sa bohatšími a vplyvnejšími ako Al Káida, ale aj napriek tomu chcú získať teba a to stupídne tajomstvo... Ja nie som pre nich nič... Ty si ten génius.“

Priložila mu k hlave zbraň... „Ann,“ zavzdychal, „myslel som, že už si vyrástla...“ Ann sa zasmiala a odvetila: „Ty si ale poriadny idiot.“ Zatiaľ sa jej v hlave odohrávali zaujímavé myšlienkové pochody... Heslovite musela prekladať každé slovo a písmenko, ktoré si s Billom povedali... Museli sa totiž začať rozprávať tajnou rečou, pretože práve keď prechádzali cez totálne rozbitý terén, takmer za mestom, uvedomila si, že okrem hrkotavého  zvuku auta počuje aj iný mimoriadne čudný zvuk... Fakty však museli byť pravdivé...

 „Len aby si to neuvedomili,“ modlila sa...